Materské znamienka, Benígne a malígne nádory kože, podkožia a svalov

V klinickej praxi medzi najčastejšie zhubné a nezhubné nádory kože a podkožia patria:

  • pigmentové névy (intradermálny melanocytárny, junkčný, zmiešaný névus, modrý névus, Spitz névus, Halo névus atď.)
  • seboroické, aktinické keratózy
  • epidermoidné cysty
  • kapilárne a kavernózne hemangiómy
  • fibrómy a lipómy
  • bazocelulárny karcinóm – bazalióm (je najčastejším zhubným nádorom kože)
  • spinocelulárny karcinóm – spinalióm
  • malígny melanóm (patrí medzi najzhubnejšie nádory vôbec, s tendenciou k skorému metastatickému šíreniu lymfogénnou a hematogénnou cestou)

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce benígne (nezhubné) nádory kože a podkožia zaraďujeme: lipómy, atherómy a fibrómy.

Atherómy a lipómy sú pomaly rastúce, vo všeobecnosti neškodné nádory tukových buniek. Môžu byť rôznych rozmerov od 1 cm až po 15 cm. Vznikajú z normálnych zrelých tukových buniek, ktoré sú obalené tenkou fibróznou kapsulou. Príčina vzniku týchto nádorov dodnes nie je známa. Predpokladá sa, že môžu byť dedičnou záležitosťou.

Fibróm je nezhubný tkanivový nádor, skladajúci sa z fibrocytov a medzibunkovej hmoty tvorený kolagénnymi vláknami.

Príznaky:

Hmatovo cítiteľná alebo aj viditeľná hrčka rôznej veľkosti i tvaru kože alebo podkožia. Tieto útvary sú najčastejšie bezbolestné, nepríjemnosti spôsobujú, ak sa v dôsledku nadmernej iritácie (dráždenia) zapália. Okolie útvaru môže byť v tom prípade zdurené, začervenané, niekedy až bolestivé.

Predoperačná príprava:

Zákroku predchádza dôkladné vyšetrenie:

  • anamnéza, doterajšie ochorenia, výskyt v rodine, alergie na látky: jód, mesocain a pod.
  • klinické vyšetrenie: pri ktorom lekár pohľadom, pohmatom zistí typ a lokalizáciu útvarov
  • pri tumoróznych útvaroch (lipóm, atheróm, zväčšené lymfatické uzliny) sa doporučuje sonografické vyšetrenie (alebo magnetická rezonancia) kože a podkožia na stanovenie veľkosti a ohraničenia útvaru.

Samotná operácia nevyžaduje špeciálnu prípravu. Pre možnosť zvýšeného krvácania odporúčame pacientom neužívať 3 týždne pred operáciou lieky, ktoré obsahujú kyselinu acetylsalicylovú (napr. acylpyrín, aspirín, anopyrín). Pri orfarinizácii doporučujeme 10 dní pred zákrokom prechod na nízkomolekulárny heparín (napr. fraxiparine 0,3-0,4 s.c). V prípade celkovej anestézy v deň operačného výkonu nejesť, nepiť 6 hodín pred operáciou.

Postup:

Pri menších útvaroch sa zvyčajne vykonáva zákrok v lokálnej infiltračnej anestézii za použitia Mesocainu, eventuálne Marcainu. Pri väčších útvaroch sa väčšinou vykonáva v celkovej anestézii pre bolestivosť pri vlastnom operačnom zákroku. Po narezaní kože a podkožia nad hmatným útvarom preparujeme útvar od okolia, pričom sa snažíme neporušiť nervy a cievy v okolí. Po vybratí útvaru zvykneme vkladať do vzniknutých dutín drény na odsávanie sekrétov, ako prevencia možného hnisania. Rana sa následne ošetrí podľa pokynov chirurga, odstránený útvar sa odošle na histologické vyšetrenie, pri ktorom sa zistí, či sa jedná o zhubný alebo nezhubný útvar. V prípade pozitívneho výsledku, je pacientovi navrhnutý ďalší liečebný postup ako aj návšteva onkológa.

Pooperačný priebeh:

Bolestivosť po výkone je individuálna. Pacienti môžu pociťovať ľahšie pálenie, štípanie v mieste operačnej rany, vo väčšine prípadov ich to však nijako neobmedzuje v bežnom živote. Hneď po operačnom výkone môže pacient opustiť zdravotnícke zariadenie. Pred odchodom do domácej liečby je každý pacient poučený o svojom zdravotnom stave a so svojím chirurgom si dohodne termín ďalšej kontroly (spravidla na druhý deň) resp. termín odstránenia stehov (tie sa odstraňujú zvyčajne na 7. až 10. deň). Pre nerušené hojenie rany je vhodné sa vyhýbať niekoľko dní väčšej fyzickej námahe.

Komplikácie:

Sú veľmi zriedkavé. Zväčša sa obmedzujú len na mierne pooperačné bolesti v mieste rany. Môžu sa objaviť modriny až opuchy, ktoré sa zvyčajne stratia do 7-10 dní. Zriedkavo sa môže objaviť aj zápal v operovanom mieste a krvácanie z raniek, ktoré do nasledujúceho dňa prestane. Percento výskytu vážnejších komplikácii ako sú možný rozostup operačnej rany, vytvorenie keloidu, či drobné nekrózy operačnej rany, je malé, ale úplne sa vylúčiť nedajú.

Pridaj komentár